You are here

Glosár

What is the difference between "skill gap", "skill needs" or "skill shortage"? Is "underqualification" a synonym for "undereducation" or "underskilling"? What is the meaning of "green skills"?

This multilingual glossary defines 130 key terms used in European education and training policy. It is an extended and updated version of Terminology of European education and training policy (2008) and Terminology of vocational training policy (2004). It considers new priorities of European union policy, mainly in skills and competence needs analysis.

New definitions have been developed with experts of Cedefop’s "Research and policy analysis" area.

It is our hope that this work will help communication between European education and training stakeholders, especially policy-makers.

Download the glossary in pdf format

Sources

A | C | Ď | E | F | H | I | J | K | Ľ | M | N | O | P | R | S | T | U | V | Z
  • adaptabilita

    Definition: 

    Schopnosť organizácií alebo jednotlivcov prispôsobiť sa novým technológiam, novým podmienkam na trhu a novým pracovným modelom

    Source: 
    prevzaté z Cedefop, 2004.
  • akreditácia poskytovaťeľa vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Proces zabezpečenia kvality, prostredníctvom ktorého sa udeľujeje akreditácia poskytovaťeľovi vzdelávania alebo odbornej prípravy, čím sa preukáže, že ho uznal príslušný legislatívny alebo profesijný orgán po splnení vopred určených noriem.

    Comments: 

     

    Source: 
    prevzaté z Canadian Information Centre for International Credentials (Kanadské informačné centrum pre medzinárodné diplomy).
  • akreditácia programov vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Proces zabezpečovania kvality, prostredníctvom ktorého sa udeľuje akreditácia programu vzdelávania alebo odbornej prípravy, čím sa preukáže, že ho uznal príslušný legislatívny alebo profesijný orgán po splnení vopred určených noriem.

    Source: 
    prevzaté z Canadian Information Centre for International Credentials (Kanadské informačné centrum pre medzinárodné diplomy).
  • alternačná odborná príprava

    Definition: 

    Vzdelávanie alebo odborná príprava, pri ktorej sa striedajú obdobia výučby v škole alebo v stredisku odbornej prípravy a obdobia prípravy na pracovisku. Systém striedania môže byť v jednotlivých krajinách týždenný, mesačný alebo ročný. V závislosti od krajiny a platného štatútu, účastníci môžu mať so zamestnávateľom, u ktorého sa príprava uskutočňuje, zmluvný vzťah a/alebo dostávať odmenu.

    Comments: 

    Príkladom alternačnej odbornej prípravy je nemecký „duálny systém“.

    Source: 
    Cedefop 2003 a 2006
  • analýzy potrieb odbornej prípravy

    Definition: 

    Systematická analýza súčasných a budúcich potrieb v oblasti zručností v porovnaní so zručnosťami, ktoré sú k dispozícii, na účely realizácie účinnej stratégie odbornej prípravy.

    Comments: 
    • analýza potrieb odbornej prípravy sa zakladá na: a) identifikácií potrieb v oblasti zručností b) zhodnotení zručností, ktorými disponuje pracovná sila, (c) posúdení medzier a nedostatkov v oblasti zručností;
    • analýzu potrieb odbornej prípravy možno uplatňovať na individuaálnej, organizačnej, odvetvovej, národnej alebo medzinárodnej úrovni, môže sa sústrediť na kvantitatívne alebo kvalitatívne aspekty (napríklad stupeň alebo typ odbornej prípravy) a malo by sa ňou zaistiť účinné a nákladovo efektívne poskytovanie odbornej prípravy.
    Source: 
    Cedefop.
  • audit zručností

    Definition: 

    Analýza znalostí, zručností a kompetencií jednotlivca vrátane jeho schopností a motivácie na účely vymedzenia kariérneho plánu a/alebo naplánovania zmeny profesie alebo odbornej prípravy.

    Comments: 

    cieľom analýzy zručností je pomôcť jednotlivcovi:

    • analyzovať profesijné pozadie;
    • hodnotiť vlastnú pozíciu v pracovnom prostredí;
    • pripraviť sa na potvrdenie výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia;
    • plánovať si kariérnu dráhu.
    Source: 
    prebraté z Code du travail Français (art. 900.2), 2003; Cedefop.
  • celoživotné vzdelávanie

    Definition: 

    Všetky vzdelávacie činnosti uskutočnené počas života, ktorých výsledkom sú lepšie znalosti, know-how, zručnosti, kompetencie a/alebo kvalifikácie, z osobných, spoločenských a/alebo profesijných dôvodov.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • certifikácia výsledkov vzdelávania

    Definition: 

    Proces vydávania certifikátu, diplomu, titulu, ktorý formálne potvrdzuje, že súbor výsledkov vzdelávania, ktoré jednotlivec dosiahol (znalosti, know-how, zručnosti a/alebo kompetencie) zhodnotil a potvrdil príslušný orgán podľa vopred určených noriem.

    Comments: 

    prostredníctvom certifikácie sa môžu potvrdiť výsledky vzdelávania dosiahnuté vo formálnom, neformálnom a informálnom vzdelávaní.

    Source: 
    prevzaté z Cedefop, 2004.
  • certifikačný orgán

    Definition: 

    Orgán vydávajúci úradné doklady o kvalifikácií (certifikáty, vysvedčenia, diplomy), ktoré oficiálne potvrdzujú výsledky učenia (znalosti, zručnosti a/alebo kompetencie) po ukončení procesu hodnotenia a potvrdenia.

    Comments: 

    Nekateri uvrščajo v to kategorijo tudi spretnosti ravnanja s strojno opremo (priključitev naprav, nastavitev programske opreme, odprava osnovnih napak in motenj) ali spretnosti za uporabo dodatne programske opreme (uporaba programov za pripravo, predstavitev preglednic, upravljanje datotek, priklic podatkov itn.); drugi spet menijo, da so temeljne spretnosti za uporabo IKT zdaj del ključnih spretnosti.

    Source: 
    prevzaté z Cedefop, 2004.
  • certifikát/diplom/titul

    Definition: 

    Úradný dokument vydaný certifikačným orgánom, ktorý potvrdzuje výsledky jednotlivca na základe hodnotenia a potvrdenia podľa vopred určených noriem.

    Source: 
    prevzaté z Cedefop, 2004
  • ďalšie vzdelávanie a odborná príprava

    Definition: 

    Vzdelávanie alebo odborná príprava po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave alebo po vstupe do pracovného života s cieľom pomôcť jednotlivcom:

    • zlepšiť alebo aktualizovať znalostia/alebo zručnosti;
    • získať nové zručnosti pre kariérny postup alebo rekvalifikáciu;
    • pokračovať v osobnom alebo profesionálnom raste.
    Comments: 

    Ďalšie vzdelávanie a odborná príprava sú súčasťou celoživotného vzdelávania (všeobecného, špecializovaného aleboodborného, formálneho alebo neformálneho atď.). Je rozhodujúcim činiteľom pre zamestnateľnosť jednotlivcov.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • diaľkové vzdelávanie a odborná príprava

    Definition: 

    Vzdelávanie a odborná príprava uskutočňované na diaľku prostredníctvom komunikačných prostriedkov: kníh, rozhlasu, televízie, telefónu, korešpondencie, počítača alebo videa.

    Source: 
    prebrané z ILO, Thesauru Medzinárodnej organizácie práce, 1979.
  • digitálna gramotnosť

    Definition: 

    Kompetencia využívať komunikačné a informačné technológie (IKT).

    Comments: 

    digital competence is underpinned by basic skills in ICT: use of computers to retrieve, assess, store, produce, present and exchange information, and to communicate and participate in collaborative networks via the Internet.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • digitálna priepasť

    Definition: 

    Nerovnosť v rámci populácie medzi tými, ktorí majú prístup k informačným a komunikačným technológiám (IKT) a dokážu ich účinne využívať, a tými, ktorí nedokážu.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • dráha vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Zhrnutie študijných etáp jednotlivca, ktoré absolvuje na účely získaniaznalostí, zručností alebo kompetencií.

    Comments: 

    v dráhe vzdelávania alebo odbornej prípravy sa môžu kombinovať obdobia formálneho ale aj neformálneho vzdelávania, ktorého potvrdenie vedie k certifikácii.

    Source: 
    Cedefop; European Commission, 2006c.
  • elektronické vzdelávanie

    Definition: 

    Vzdelávanie alebo učenie sa za pomoci informačných a komunikačných technológií (IKT).

    Comments: 
    • elektronické vzdelávanie nie je obmedzené iba na „digitálnu gramotnosť“ (tj. získavanie zručností v oblasti IKT). Môže zahŕňať aj rôznorodé formy a metódy výučby: využívanie softvéru, internetu, CD-ROMu, učenie on-line alebo iné elektronické alebo interaktívne médiá;
    • elektonické vzdelávanie môže poslúžiť ako nástroj pri diaľkovom vzdelávaní a odbornej príprave, ale aj ako podpora prezenčného učenia.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • európska správa vecí verejných

    Definition: 

    Pravidlá, procesy a správanie, ktoré sa uplatňujú pri výkone moci na európskej úrovni.

    Comments: 

    správa vecí verejných musí zabezpečiť efektívne hospodárenie s verejnými zdrojmi a efektívne riešenie problémov na základenaliehavých potrieb spoločnosti.. Efektívna správa vecí verejných je založená na účasti a zodpovednosti verejnosti, transparentnosti, účinnosti a jednotnosti.

    Source: 
    prebraté z Eurovoc Thesaurus, 2005.
  • Európskeho systému kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET)

    Definition: 

    Je tonástroj, v ktorom sú kvalifikácie vyjadrené jednotkami výsledkov vzdelávania, ku ktorým sú priradené kreditné body, a ktorý je skombinovaný s postupom potvrdzovania výsledkov vzdelávania. Cieľ tohto systému je podporovať:

    • mobilitu ľudí, ktorí absolvujú odbornú prípravu;
    • hromadenie, prenos, hodnotenie a potvrdzovanie výsledkov vzdelávania (buď formálneho, neformálneho alebo informálneho) získaného v rôznych krajinách;
    • vykonávanie celoživotného vzdelávania;
    • transparentnosť kvalifikácii;
    • vzájomná dôvera a spolupráca medzi poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy v Európe.
    Comments: 

    ECVET je založený na opise kvalifikácií v zmysle výsledkov vzdelávania (znalosti, zručnosti a/alebo kompetencie) organizovaného do prenosných a akumulovaťeľných jednotiek, ku ktorým sú priradené kreditné body zaznamenané v osobnom registri výsledkov vzdelávania.

    Source: 
    Cedefop; European Commission, 2006c.
  • Európsky kvalifikačný rámec pre celoživotné vzdelávanie (EQF)

    Definition: 

    Referenčný nástroj na opis a porovnanie kvalifikačných stupňov v kvalifikačných systémoch na národnej, medzinárodnej a odvetvovej úrovni.

    Comments: 

    hlavnými zložkami EQF je skupina ôsmych referenčných úrovní opísaných na základe výsledkov vzdelávania (kombináciaznalostí, zručností a/alebo kompetencií) a mechanizmy a zásady dobrovoľnej spolupráce. Týchto osem úrovní pokrýva celú škálu kvalifikácií od tých, ktorými sa uznávajú základnéznalosti, zručnosti a kompetencie, až po kvalifikácie udelené na najvyššom stupni akademického a profesijného vzdelávania, ako aj odborného vzdelávania a prípravy. EQF je tlmočiaci nástroj pre kvalifikačné systémy.

    Source: 
    Návrh Odporúčanie Európskeho a rady o vytvorení európskeho kvalifikačného rámca pre celoživotné vzdelávanie (predložená Komisiou), Brusel 2006.
  • Európsky systém prenosu a zhromažďovania kreditov (ECTS)

    Definition: 

    Systematický opis programu vysokoškolského vzdelávania na základe priraďovania kreditov jeho komponentom (moduly, kurzy, stáže, dizertačné práce atď.) s cieľom:

    • zjednodušiť študijné programy, aby boli pre domácich aj zahraničných študentov zrozumiteľnejšie a ľahšie sa dali porovnávať;
    • umožniť mobilitu študentov a uznávanie formálneho, neformálneho a informálneho učenia;
    • pomôcť univerzitám organizovať a prehodnotiť svoje študijné programy.
    Comments: 

    ECTS je založený na študijnom zaťažení vyžadovanom na dosiahnutie cieľov programu špecifikovaných v zmysle výsledkov vzdelávania, ktoré sa majú dosiahnuť. Študijné zaťaženie v rámci programu denného štúdia v Európe je vo väčšine prípadov 1500 -1800 hodín ročne a v takomto prípade zodpovedá jeden kredit 25 až 30 pracovným hodinám. Jednotlivci, ktorí môžu preukázať podobné výsledky vzdelávania získané v iných študijných systémoch, môžu od orgánov udeľujúcich tituly získať uznanie štúdia a kredity.

    Source: 
    prebraté z Európskej komisie, 2004.
  • formálne vzdelávanie

    Definition: 

    Vzdelávanie, ktoré prebieha v organizovanom a štruktúrovanom prostredí (vo vzdelávacej inštitúcií, inštitúcii poskytujúcej odbornú prípravu alebo na pracovisku) a je výslovne označené ako vzdelávanie (pokiaľ ide o jeho ciele, čas a zdroje).Formálne vzdelávanie je z hľadiska jeho subjektov zámernou činnosťou. Spravidla vedie k potvrdeniu a certifikácií.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • hodnotenie výsledkov vzdelávania

    Definition: 

    Proces hodnotenia vedomostí, know-how, zručností a/alebo spôsobilostí u jednotlivca podľa vopred definovaných kritérií (očakávania od vzdelávania, meranie výsledkov vzdelávania). Po hodnotení zvyčajne nasleduje potvrdenie a certifikácia.

    Comments: 

    v angličtine sa termínom “assessment“ označuje spravidla hodnotenie jednotlivcov, zatiaľ čo termín “evaluation“ sa vzťahuje skôr na hodnotenie metód alebo poskytovateľov odbornej prípravy.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • individuálny vzdelávací účet

    Definition: 

    Systém verejných stimulov na podporu prístupu dospelých k vzdelávaniu – napríklad tých, ktorí ešte nemajú prospech z verejne financovaného vzdelávania alebo odbornej prípravy.

    Comments: 

    cieľom individuálnych vzdelávacích účtov je rozšíriť účasť v profesijnom a personálnom rozvoji prostredníctvom poskytovania finančnej alebo časovej podpory, ktorú môžu študenti využiť v inštitúcii podľa vlastného výberu.

    Source: 
    Cedefop.
  • informačné a komunikačné technológie (IKT)

    Definition: 

    Technológie, ktoré umožňujú elektronicky zaznamenávať, uchovávať, vyhľadávať, spracovávať, prenášať a šíriť informácie.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • informálne učenie

    Definition: 

    Učenie, ktoré je výsledkom každodenných činností súvisiacich s prácou, rodinou, alebo voľným časom. Nie je ani organizované ani štruktúrované (čo sa týka cieľov, času a podpory). Informálne učenie je z hľadiska toho, kto sa učí, zväčša nezámerné.

    Comments: 
    • výsledky informálneho učenia obvykle nevedú k certifikácií, ale môžu byť potvrdené a certifikované v rámci systémov uznávania predchádzajúceho učenia;
    • informálne učenie sa niekedy označuje aj ako učenie zo skúseností alebo náhodné učenie.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • jednotka (ECVET)

    Definition: 

    Súbor znalostí, zručností a/alebo kompetencií, ktoré predstavujú časť kvalifikácie. Jednotka môže byť najmenšia časť kvalifikácie, ktorú možno hodnotiť, preniesť, potvrdiť a prípadne certifikovať. Jednotka môže prináležať ku konkrétnej kvalifikácií alebo môže byť spoločná pre viac kvalifikácií.

    Comments: 

    charakter jednotky (obsah, veľkosť, celkový počet jednotiek, z ktorých sa skladá kvalifikácia, atď.) vymedzuje príslušný orgán, ktorý zodpovedá za kvalifikáciu na príslušnom stupni. Vymedzenie a opis jednotky môže závisieť od kvalifikačného systému a postupov príslušného orgánu. Podľa systému ECVET sa však navrhuje, aby sa pre každú jednotku stanovil:

    • všobecný názov;
    • znalosti, zručnosti a kompetencie, ktoré jednotka obsahuje;
    • kritéria na hodnotenie zodpovedajúcich výsledkov vzdelávania.
    Source: 
    European Commission, 2006c.
  • kľúčové kompetencie/ kľúčové zručnosti

    Definition: 

    Súhrn zručností (základné zručnosti a nové základné zručnosti) potrebných na život v súčasnej znalostnej spoločnosti.

    Comments: 

    v Odporúčaní o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie Európska komisia ustanovuje 8 kľúčových kompetencií:

    • komunikácia v materinskom jazyku,
    • komunikácia v cudzích jazykoch,
    • matematická kompetencia, základné kompetencie v oblasti vedy a techniky,
    • digitálne kompetencie,
    • naučiť sa učiť,
    • medziľudské, medzikultúrne, sociálne a občianske kompetencie,
    • podnikavosť,
    • kultúrne vyjadrenie.
    Source: 
    Cedefop, 2004; European Commission, 2006b.
  • know-how

    Definition: 

    Praktickéalebo odborné znalosti.

    Source: 
    upravené podľa New Oxford Dictionary of English, 2001.
  • kompetencia

    Definition: 

    Schopnosť uspokojivo aplikovať výsledky vzdelávania v rámci určitého kontextu (vzdelania, pracovného, osobného alebo profesionálneho rozvoja).

    Comments: 

    kompetencia sa neobmedzuje na poznávacie prvky (vrátane použitia teórie, pojmov alebo pasívnych znalostí); zahŕňa aj funkčné aspekty (vrátane technických zručností), ako aj interpersonálne vlastnosti (napr. sociálne alebo organizačné zručnosti) a aj morálne hodnoty.

    Source: 
    Cedefop a pracovná skupina pre európsky kvalifikačný rámec, 2006.
  • kreditný systém

    Definition: 

    Nástroj určený na to, aby umožnil hromadenie výsledkov vzdelávania získaných v rámci formálneho, neformálneho alebo informálneho vzdelávania a ich prenos z jedného systému do druhého na účely ich potvrdenia a uznania. Kreditný systém môže byťvypracovaný tak, že:

    • sa opíše program vzdelávania alebo odbornej prípravy a jednotlivým komponentom (moduly, kurzy, vyučovacie hodiny, stáže, dizertačné práce atď.) sa pridelia body (kredity), alebo;
    • sa určitá kvalifikácia rozdelí na jednotky výsledkov učenia a každej jednotke sa pridelia kreditné body.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004; European Commission, 2006c.
  • kvalifikácia

    Definition: 

    Pojem kvalifikácia zahŕňa rôzne aspekty:

    • formálna kvalifikácia; formálny výsledok (certifikát, diplom alebo titul) hodnotiaceho a potvrdzovacieho procesu, ktorý sa získa, keď príslušný orgán uzná, že jednotlivec dosiahol výsledky vzdelávania zodpovedajúce stanoveným štandardom a/alebo disponuje potrebnými kompetenciami na vykonávanie konkrétnej práce. Kvalifikácia zaručuje oficiálne uznanie výsledkov vzdelávania na trhu práce a v systéme vzdelávania a odbornej prípravy. Kvalifikácia môže byť právne stanoveným predpokladom vykonávania povolania (OECD);
    • pracovné požiadavky; znalosti, schopnosti a zručnosti požadované na vykonávanie špecifických úloh patriacich k špecifickej pracovnej pozícií (MOP).
    Source: 
    upravené podľa Eurydice, 2006; European Training Foundation, 1997; OECD, 2007; ILO, 1998.
  • kvalifikačný rámec

    Definition: 

    Nástroj na rozvoj a klasifikáciu kvalifikácií (napr. na národnej alebo odvetvovej úrovni) na základe súboru kritérií (napr. pomocou deskriptorov), ktoré sa vzťahujú na určité úrovne výsledkov vzdelávania.

    Comments: 

    Kvalifikačný rámec sa môže použiť na:

    • stanovenie národných štandardov znalostí, zručností a kompetencií;
    • na podporu kvality vzdelávania;
    • na poskytnutie koordinačného a/alebo integračného systému kvalifikácií a na umožnenie ich vzájomného porovnávania;
    • na podporu prístupu k vzdelávaniu, prenosu výsledkov vzdelávania a pokroku vo vzdelávaní.
    Source: 
    prebraté z European Commission, 2006a; OECD, 2007.
  • kvalifikačný systém

    Definition: 

    Všetky aktivity spojené s uznávaním výsledkov vzdelávania a iné mechanizmy, ktoré spájajú vzdelávanie a odbornú prípravu s trhom práce a občianskou spoločnosťou. Tieto aktivity zahŕňajú:

    • vymedzenie kvalifikačnej politiky, koncipovanie a vykonávanie odbornej prípravy, inštitucionálne dojednania, financovanie, zabezpečenie kvality;
    • hodnotenie, potvrdenie a certifikáciu výsledkov vzdelávania.
    Comments: 

    a national qualifications system may be composed of several subsystems and may include a national qualifications framework.

    Source: 
    prebraté European Commission, 2006a.
  • ľudský kapitál

    Definition: 

    Znalosti, zručnosti, kompetencie a vlastnosti jednotlivcov, ktoré im umožňujúosobný, sociálny a ekonomický blahobyt.

    Source: 
    OECD, 2001.
  • maturitné vysvedčenie/výučný list

    Definition: 

    Skúška, ktorá sa koná na konci vyššieho sekundárneho vzdelávania a ktorá slúži na potvrdenie a certifikáciu výsledkov vzdelávania žiakov po hodnotení.

    Comments: 

    - vysvedčenie o maturitnej skúške/výučný list neexistuje vo všetkých členských štátoch EÚ;

    - Na národnej úrovni sa maturitné vysvedčenie/výučný list , ktoré nezaručujú automatický prístup k vysokoškolskému vzdelávaniu, nazývajú rôzne, a to napr.:

    Rakúsko

    - Allgemeine Hochschulreife / Hochschulzugangsberechtigung / Reifeprüfung (všeobecné vzdelávanie) a Reife - und Diplomprüfung (vyššie odborné sekundárne vzdelávanie),- Reifeprüfungszeugnis (všeobecné všeobecné vyššie sekundárne) alebo Reife- und Diplomprüfung (vyššie odborné sekundárne vzdelávanie);

    - Berufsreifeprüfung.

    Německo

    - Abitur

    - Fachabitur

    Írsko

    - Leaving certificates

    Francúzsko

    Baccalauréat:

    - baccalauréat général (všeobecné vzdelanie);

    - baccalauréat technologique (všeobecné alebo technické vzdelanie);

    - baccalauréat professionnel (odborná príprava vedúca ku konkrétnemu vzdelaniu).

    Portugalsko

    - diploma do ensino secundário (všeobecné vzdelanie);

    - diploma de qualificação (všeobecné alebo vyššie vzdelanie / double certification).

    Spojené kráľovstvo

    (a) akademický stupeň

    - GCSEs (Všeobecný Certifikát stredoškolského vzdelávania);

    - GCE A level (Všeobecný Certifikát vzdelania vyššieho stupňa) a AS level (Pokročilý doplnkový stupeň);

    - Standard Grade (Škótsko);

    - Higher Grade (Škótsko);

    - Advanced higher Grade (Škótsko).

    (b) stupeň odbornej prípravy

    - Vocational Certificates of Secondary Education (VCSE).

    Source: 
    Cedefop, 2004; Ministère de l’éducation nationale.
  • mentorstvo

    Definition: 

    Poradenstvo a podpora, ktoré v rôznych formách poskytuje mladému človeku alebo nováčikovi (napr. niekomu, kto práve vstúpil do učiacej sa komunity či organizácie) skúsená osoba, ktorá plní rolu modelu, sprievodcu, inštruktora či dôverníka.

    Source: 
    upravené podľa Boltona, 1980.
  • mobilita

    Definition: 

    Schopnosť jednotlivca pohybovať sa v novom pracovnom prostredí a prispôsobovať sa mu.

    Comments: 

    mobilita môže byť geografická alebo funkčná (presun do novej funkcie v rámci podniku alebo do nového povolania). Mobilita umožňuje jednotlivcovi získavať nové zručnosti, a tak zvýšiť svoju zamestnateľnosť.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • náhradné vzdelávanie

    Definition: 

    Vzdelávanie určené na doplnenie medzier vo vedomostiach, ktoré jednotlivec nahromadil počas vzdelávania alebo odbornej prípravy, najmä s cieľom umožniť mu zúčastniť sa na odbornej príprave.

    Source: 
    Cedefop, 2003.
  • neformálne vzdelávanie

    Definition: 

    Vzdelávanie začlenené do plánovaných činností, ktoré nie sú explicitne označované ako vzdelávanie (z hľadiska cieľov, času a podpory vzdelávania). Neformálne vzdelávanie je z hľadiska toho, kto sa učí, zámerné.

    Comments: 
    • výsledky neformálneho vzdelávania sa môžu potvrdiť a viesť k certifikácii;
    • neformálne vzdelávanie je niekedy označované aj ako pološtruktúrované vzdelávanie.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • nižšie sekundárne vzdelávanie (ISCED 2)

    Definition: 

    Nižšie sekundárne vzdelávanie je spravidla pokračovaním programov primárnej úrovne, avšak výučba je však v zásade výraznejšie predmetovo orientovaná a jednotlivé predmety vyučujú špecializovanejší pedagógovia.

    Comments: 

    v niektorých krajinách sa táto úroveň môže javiť ako umelo vyčlenená , pretože neodpovedá členeniu príslušného vnútroštátneho systému vzdelávania (deväťročné základné vzdelávanie zahŕňa aj úroveň ISCED 2). V takýchto prípadoch sa úroveň ISCED 2 nazýva druhý stupeň základného vzdelávania.

    Source: 
    Unesco, 1997; Eurydice, 2006.
  • nové základné zručnosti

    Definition: 

    Sú to zručnosti v oblastiach ako informačné a komunikačné technológie, cudzie jazyky, sociálne, organizačné a komunikačné zručnosti, technická kultúra a podnikavosť.

    Comments: 

    spolu so základnými zručnosťami tvoria nové základne zručnosti kľúčové kompetencie potrebné na rozvoj v súčasnej znalostnej spoločnosti.

    Source: 
    Council of the European Union, 2000.
  • občianska spoločnosť

    Definition: 

    „Tretí sektor“ spoločnosti okrem štátu a trhu, tvorený inštitúciami, skupinami a združeniami (buď štruktúrovanými alebo neformálnymi), ktoré môžu pôsobiť ako sprostredkovateľ medzi občanmi a orgánmi verejnej moci.

    alebo

    Súbor všetkých organizačných štruktúr, ktorých členovia slúžia cieľom všeobecnému záujmu a ktoré hrajú rolu sprostredkovateľa medzi orgánmi verejnej moci a občanmi.

    Source: 
    (1) Cedefop, 2001, oznámenie Európskej komisie s názvom Budovanie európskeho priestoru celoživotného vzdelávania, KOM (2001) 678 v konečnom znení; (2) Európsky hospodársky a sociálny výbor, 1999.
  • obsah vzdelávania

    Definition: 

    Témy a činnosti, ktoré tvoria predmet vzdelávania jednotlivca alebo skupiny v priebehu procesu vzdelávania.

    Source: 
    upravené podľa European Training Foundation, 1997.
  • odborná príprava mimo pracoviska

    Definition: 

    Odborná príprava prebiehajúca mimo bežného pracovného prostredia. Obvykle je iba časťou uceleného programu odbornej prípravy, v ktorom sa kombinuje s odbornou prípravou na pracovisku.

    Source: 
    upravené podľa Unesco, 1979.
  • odborná príprava na pracovisku

    Definition: 

    Odborná príprava prebiehajúca v bežnom pracovnom prostredí. Môže predstavovať celú odbornú prípravu alebo môže byť kombinovaná s odbornou prípravou mimo pracoviska.

    Source: 
    upravené podľa Unesco, 1979.
  • odborná príprava školiteľov

    Definition: 

    Teoretická alebo praktická príprava pegagógov a školiteľov.

    Comments: 

    Odborná príprava školiteľov:

    • je určená pre pedagógov/školiteľov, ktorí svoje povolanie vykonávajú ako profesionálni pedagógovia alebo školitelia, alebo ako profesionáli v určitej oblasti, ktorí sa venujú účastníkom odbornej prípravy v ich pracovnom prostredí (príležitostní pedagógovia alebo školitelia);
    • pokrýva širokú paletu zručností: znalosti z danej oblasti (všeobecné, technické alebo vedecké), pedagogické, psychologické a sociologické zručnosti, manažérske zručnosti, znalosť sveta práce a znalosť systémov odbornej prípravy aa cieľovej skupiny;
    • zahŕňa aj odbornú prípravu zameranú na koncipovanie, organizovanie a realizáciu kurzov, ako aj na obsah činností odbornej prípravy, tj. na odovzdávanie znalostí, know-how a zručností.
    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • odborné vzdelávanie a príprava (OVP)

    Definition: 

    Vzdelávanie a odborná príprava, ktorých cieľom je vybaviť ľudí znalosťami, know-how, zručnosťami a/alebo kompetenciami potrebnými na určité povolania alebo vo všeobecnosti na trhu práce.

    Source: 
    upravené podľa European Training Foundation, 1997.
  • odvetvie

    Definition: 

    Skupina podnikov, ktoré majú rovnakú hlavnú ekonomickú činnosť (napr. chemický priemysel),

    alebo

    kategória prierezových profesijných činností (napr. marketing) spoločná pre rôzne podniky.

    Source: 
    Cedefop; European Commission, 2006a.
  • otvorené vzdelávanie

    Definition: 

    Vzdelávanie, ktoré dáva učiacemu sa určitý stupeň flexibility vo výbere tém, miesta a/alebo metódy.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • plánovanie a koncipovanie kurzov odbornej prípravy

    Definition: 

    Súbor ucelených metodických postupov používaných na koncipovanie a plánovanie iniciatív a systémov odbornej prípravy na základe stanovených cieľov.

    Comments: 

    plánovanie a koncipovanie kurzov odbornej prípravy zahŕňa analýzu dopytu a potrieb v oblasti odbornej prípravy, projektovanie, koordináciu a monitorovanie realizácie, ako aj hodnotenie výsledkov vplyvu odbornej prípravy.

    Source: 
    prebraté z Le Préau, 2002.
  • počiatočné vzdelávanie a odborná príprava

    Definition: 

    Všeobecné a odborné vzdelávanie a príprava uskutočňované v rámci systému počiatočného vzdelávania zvyčajne pred vstupom do pracovného života.

    Comments: 
    • za počiatočnú odbornú prípravu sa môže považovať aj odborná príprava uskutočňovaná po vstupe do pracovného života (napr. rekvalifikácia);
    • počiatočné vzdelávanie a odborná príprava sa môžu uskutočňovať na akejkoľvek úrovni v rámci všeobecného alebo odborného vzdelávania (denné školské vzdelávanie alebo alternačná odborná príprava) alebo formou učňovskej prípravy.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • poradenstvo a konzultovanie

    Definition: 

    Súbor činností, ktorých cieľom je pomáhať jednotlivcom pri rozhodovaní (vo veciach vzdelávania, odbornej prípravy a osobných veciach) a v uskutočňovaní týchto rozhodnutí pred vstupom na trh práce alebo po ňom.

    Comments: 

    poradenstvo a konzultovanie môžu zahŕňať:

    • poradenstvo (vo veciach osobného alebo profesijného rozvoja alebo výchovné poradenstvo),
    • hodnotenie (z hľadiska psychológie, kompetencií alebo výkonnosti),
    • informácie o možnostiach vzdelávania, príležitostiach na trhu práce, ako aj o riadení kariéry,
    • konzultácie s kolegami, s príbuznými a pedagógmi,
    • prípravu na zamestnanie (pomenovanie zručností/kompetenciía skúseností dôležitých pre hľadanie zamestnania),
    • referencie (na odborníkov v oblasti vzdelávania a karéry).

    Poradenstvo a konzultovanie môže poskytovať škola, centrá odbornej prípravy, úrad práce, konkrétne pracovisko, obec alebo iné zariadenia.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • porovnateľnosť kvalifikácii

    Definition: 

    Miera, v ktorej je možné vytvoriť porovnanie medzi úrovňou a obsahom formálnych kvalifikácií (certifikátov, diplomov alebo titulov) na odvetvovej, regionálnej, národnej alebo medzinárodnej úrovni.

    Comments: 

    porovnateľnosť kvalifikácií zlepšuje zamestnateľnosť a mobilitu jednotlivcov. Tento termín by sa nemal zamieňať s termínom „rovnocennosť kvalifikácii“, ktorý označuje podobnosť hodnoty certifikátov alebo diplomov.

    Source: 
    Cedefop, 2000.
  • poskytovateľ vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Akákoľvek organizácia alebo jednotlivec, ktorý poskytuje vzdelávanie alebo odbornú prípravu.

    Comments: 

    poskytovatelia vzdelávania alebo odbornej prípravy môžu byť organizácie špeciálne založené na tento účel, ale môžu to byť napríklad aj zamestnávatelia, ktorí poskytujú odbornú prípravu ako súčasť svojich podnikateľských aktivít. Takisto sem patria súkromní poskytovatelia týchto služieb.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • post-sekundárne vzdelávanie (nezhrňované do terciárneho) (ISCED 4)

    Definition: 

    Tieto programy sa pohybujú na hranici medzi vyšším sekundárnym a terciárnym vzdelávaním. Slúžia k rozšíreniu znalostí absolventov vyššieho sekundárneho vzdelávania. Tieto programy sú určené na prípravu študentov na štúdium na prvom stupni terciárneho vzdelávania alebo na priamy vstup na trh práce. Nevedú k terciárnej kvalifikácii.

    Comments: 

    obvyklou vstupnou požiadavkou je ukončené vyššie sekundárne vzdelanie. Programy majú obvykle dĺžku 6 mesiacov až 2 roky ekvivalentu denného štúdia.

    Source: 
    ISCED 1997; Eurydice, 2006.
  • potvrdenie výsledkov vzdelávania

    Definition: 

    Potvrdenie príslušným orgánom, že výsledky vzdelávania (znalosti, know-how, zručnosti a/alebo kompetencie) získané jednotlivcom v rámci formálneho alebo neformálneho vzdelávania alebo informálneho učenia boli zhodnotené na základe vopred určených kritérií a sú v súlade so požadovaným štandardom. Potvrdenie zvyčajne vedie k certifikácii.

    Source: 
    Cedefop.
  • povinná školská dochádzka

    Definition: 

    Minimálna zákonom ustanovená úroveň a dĺžka povinnej školskej dochádzky.

    Source: 
    ILO, 1998 Thesarus Medzinárodnej organizácie práce.
  • prechod zo školy alebo odbornej prípravy do zamestnania

    Definition: 

    Proces prechodu medzi vzdelávaním alebo odbornou prípravou a a zamestnaním, ktorý zahŕňa obdobie od ukončenia vzdelávania po vstup na trh práce.

    Comments: 

    prechod zo školy do zamestnania (cesta začleňovania, typ zamestnania - z hľadiska úrovne a postavenia) je zložitý. Začleňovanie závisí od mnohých činiteľov (pohlavie, vek, úroveň kvalifikácie, politika zamestnanosti, usmernenie, poradenské služby atď.)

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • predčasné ukončenie štúdia

    Definition: 

    Opustenie programu vzdelávania alebo odbornej prípravy pred jeho ukončením.

    Comments: 
    • v angličtine termín “dropout“ označuje proces (predčasné ukočenie štúdia,), ako aj osoby (žiakov, ktorí predčasne opúšťajú alebo nedokončia štúdium);
    • termín označuje nielen tých, ktorí nedokončili štúdium, ale aj tých, ktorí štúdium či odbornú prípravu dokončili, ale nezložili príslušné záverečné skúšky, a nezískali teda zodpovedajúcu kvalifikáciu.
    Source: 
    prebrané z Ohlsson, 1994.
  • prenosnosť výsledkov vzdelávania

    Definition: 

    Miera, do ktorej možno znalosti, zručnosti a kompetencie využiť v novom pracovnom alebo vzdelávacom prostredí, a/lebo ich potvrdiť a certifikovať.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • prierezové vzdelávanie

    Definition: 

    Formálne alebo neformálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie sa, ktoré sa môže uskutočňovať v akejkoľvek životnej sfére (osobnej, spoločenskej alebo profesionálnej) a v ktoromkoľvek okamžiku.

    Comments: 

    prierezové vzdelávanie je súčasťou celoživotného vzdelávania

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • prístup k vzdelávaniu a odbornej príprave

    Definition: 

    Podmienky, okolnosti alebo požiadavky (napr. kvalifikácia, úroveň vzdelania, zručnosti alebo pracovné skúsenosti a pod.), ktoré sú určujúce pre prijatie do inštitúcií a programov vzdelávania a odbornej prípravy alebo účasť v nich.

    Source: 
    prevzaté z UNESCO, 1995
  • program vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Súbor činností, obsahu a/alebo metód uplatňovaných s cieľom dosiahnuť ciele v oblasti vzdelávania alebo odbornej prípravy (získanie znalostí, zručností a/alebo kompetencií), ktorý je organizovaný v logickej postupnosti po určitú dobu.

    Comments: 

    termín program vzdelávania alebo odbornej prípravy označuje vykonávanie vzdelávacích činností, zatiaľ čo učebný plán označuje štruktúru, organizáciu a plánovanie týchto činností.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • prvý stupeň terciárneho vzdelávania (ISCED 5)

    Definition: 

    Zahŕňa terciárne programy

    • s akademickou orientáciou (typ A), ktoré sú značne teoretické a
    • programy profesijne orientované (typ B), ktoré sú obvykle kratšie než programy typu A a ktoré pripravujú na vstup na trh práce. Programy typu A poskytujú prístupk pokročilému vedecko-výskumnému štúdiu alebo k povolaniu s vysokými požiadavkami na zručnosti. Programy typu B pripravujú študentov na priamy vstup do určitého povolania. Pre vstup na úroveň ISCED 5 sa obvykle požaduje ukončené vzdelanie úrovne ISCED 3 alebo 4.
    Comments: 

    programy úrovne 5 A s akademickou orientáciou spravidla nie sú súčasťou systému odborného vzdelávania a prípravy.

    Source: 
    Unesco, 1997; Eurydice, 2006.
  • regulovaná profesia

    Definition: 

    Pracovná činnosť alebo súbor pracovných činností, ku ktorým prístup alebo ktorých uskutočňovanie (prípadne niektorých ich foriem) sú prostredníctvom zákonnej, regulačnej alebo správnej úpravy priamo alebo nepriamo podmienené získaním špecifickej kvalifikácie.

    Source: 
    upravené podľa European Commission, 2002.
  • rekvalifikácia

    Definition: 

    Odborná príprava umožňujúca jednotlivcom získať nové zručnosti, ktoré im umožňujú prístup k novému zamestnaniu alebo k novým odborným činnostiam.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • školiteľ

    Definition: 

    Každý, kto vykonáva jednu alebo viacero činností spätých s (teoretickou alebo praktickou) odbornou prípravou, či už v inštitúcií poskytujúcej vzdelávanie alebo odbornú prípravu alebo na pracovisku.

    Comments: 

    (a) existujú dva druhy školiteľov:

    • profesionálni školiteliasú špecialisti na odbornú prípravu, ktorých úloha je porovnateľná s úlohou pedagóga v zariadení odbornej prípravy;;
    • príležitostní školitelia alebo školitelia na čiastočný úväzok sú odborníci z rôznych oblastí, ktorí v rámci svojich bežných povinností plnia na čiatočný úväzok úlohu v školiteľov buď vo svojom podniku (ako mentori novoprijatých pracovníkov a učňov alebo ako poskytovatelia odbornej prípravy) alebo externe (príležitostná práca pre zariadenie odbornej prípravy).

    (b) Školitelia môžu plniť rôzne úlohy:

    • koncipovať činností odbornej prípravy;
    • organizovať a vykonávať tieto činnosti;
    • poskytovať samotnú odbornú prípravu, t. j. prenos znalostí, know-how a zručností;
    • pomáhať učňom rozvíjať zručnosti poskytovaním rád, inštrukcií alebo komentárov počas celej odbornej prípravy.
    Source: 
    Cedefop, 2004; AFPA, 1992.
  • sociálne začlenenie

    Definition: 

    Začlenenie jednotlivcov alebo skupín jednotlivcov do spoločnosti ako občanov alebo členov rôznych verejných sociálnych sietí. Sociálne začlenenie úzko súvisí s pracovným a ekonomickým začlenením.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • sociálni partneri

    Definition: 

    Združenia zamestnávateľov a odbory, ktoré sú dvoma stranami sociálneho dialógu.

    Comments: 
    • pojem sociálny partner sa objavil najprv vo Francúzsku a Nemecku a následne sa prevzal do slovníku EÚ,
    • tripartitný sociálny dialóg zahŕňa aj orgány verejnej moci a/alebo zástupcov občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie atď.
    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • sociálny dialóg

    Definition: 

    Proces komunikácie medzi sociálnymi partnermi určený na podporu konzultácií, dialógu a kolektívneho vyjednávania.

    Comments: 
    • sociálny dialóg môže byť bipartitný (do ktorého sa zapájajú predstavitelia zamestnancov a zamestnávateľov) alebo tripartitný (zapájajúci aj orgány verejnej moci a/alebo predstaviteľov občianskej spoločnosti, mimovládne organizácie);
    • sociálny dialóg sa môže konať na rôznych úrovniach (podnikovej, odvetvovej, medzi odvetvovej, prípadne miestnej, regionálnej alebo národnej);
    • na medzinárodnej úrovni môže byť sociálny dialóg bilaterálny, trilaterálny alebo multilaterálny v závislosti od počtu zúčastnených krajín.
    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • sprostredkovateľ vzdelávania

    Definition: 

    Každý, kto uľahčuje získavanie znalostí a zručností tým, že vytvára prostredie priaznivé pre vzdelávanie. Patria sem osoby, ktoré uskutočňujú výučbu, odbornú prípravu, dohľad či poradenstvo. Sprostredkovateľ vzdelávania pomáha tomu, kto sa učí, rozvíjať znalosti a zručnosti tým, že mu počas procesu vzdelávania poskytuje poradenstvo, spätnú väzbu a rady.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • štandard

    Definition: 

    Očakávanie, povinnosť, požiadavka alebo vyžadovaná norma.

    Comments: 

    Na základe systému sa rozlišujú rôzne typy štandardov:

    • vzdelávacie štandardy stanovujú učebné ciele, obsah učebného plánu, vstupné požiadavky, ako aj zdroje potrebné na splnenie cieľov vzdelávania;
    • pracovné štandardy stanovujú činnosti a úlohy súvisice s určitým pracovným miestom alebo znalosti, zručnosti a postoje potrebné na vykonávanie danej práce;
    • hodnotiace štandardy stanovujú výsledky vzdelávania, ktoré sa majú hodnotiť, úroveň, ktorú má hodnotený jednotlivec dosiahnuť a používanú metodiku;
    • potvrdzovacie štandardy stanovujú výsledky vzdelávania, ktoré sa majú hodnotiť, metodiku, ktorá sa má pri hodnotení použiť,ako aj úroveň, ktorá sa má dosiahnuť;
    • certifikačné štandardy stanovujú pravidlá, ktoré sa vzťahujú na získanie certifikátu alebo diplomu, ako aj práva z toho vyplývajúce.

      Na základe tohto systému možno tieto štandardy vymedziť oddelene alebo v rámci jedného dokumentu.

    Source: 
    Cedefop.
  • sústava vzdelávania alebo odbornej prípravy

    Definition: 

    Súhrn súvisiacich programov vzdelávania alebo odbornej prípravy poskytovaných školami, vysokoškolskými inštitúciami alebo poskytovateľmi odborného vzdelávania a prípravy, ktoré jednotlivcovi umožňujú postup v rámci jednotlivých odvetví alebo medzi nimi.

    Source: 
    Cedefop; European Commission, 2006c.
  • transparentnosť kvalifikácií

    Definition: 

    Stupeň viditeľnosti a čitateľnosti kvalifikácií, ich obsahu a hodnoty na (odvetvovom, regionálnom, národnom alebo medzinárodnom) pracovnom trhu a v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • tútorstvo

    Definition: 

    Všetky činnosti, v rámci ktorých kompetentný profesionál poskytuje učiacim sa usmernenie, poradenstvo alebo dohľad. Tútor podporuje učiaceho sa po celú dobu vzdelávacieho procesu (v škole, v stredisku odbornej prípravy alebo na pracovisku).

    Comments: 

    tútorstvo sa vzťahuje na rôzne činnosti:

    • vyučovaci epredmety (s cieľom zlepšiť výsledky vzdelávania);
    • kariére (s cieľom uľahčiť prechod zo školy do práce);
    • osobný rozvoj (s cieľom podporovať učiacich sa v správnom rozhodovaní).
    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • učebný plán

    Definition: 

    Súbor aktivít spojených s navrhovaním, organizáciou a plánovanímčinnosti v rámci vzdelávania alebo odbornej prípravy vrátane definovania cieľov, obsahu a metód učenia a učebných materiálov, ako aj opatrenia odbornej prípravy pedagógov a školiteľov.

    Comments: 

    výraz učebný plán označuje navrhovanie, organizáciu a plánovanie vzdelávacích činností, zatiaľ čo výraz program označuje ich vykonávanie.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004; Landsheere, 1979.
  • učenie

    Definition: 

    Proces, počas ktorého jednotlivec asimiluje informácie, názory a hodnoty, a získava tak znalosti, know-how, zručnosti a/alebo kompetencie.

    Comments: 

    učenie sa uskutočňuje cez osobné úvahy, rekonštrukciu a sociálnu interakciu. Učenie sa môže odohrávať vo formálnom, neformálnom a informálnom prostredí.

    Source: 
    Cedefop, 2004; European Commission, 2006a.
  • učenie používaním

    Definition: 

    Učenie prostredníctvom opakovaného používania nástrojov alebo vybavenia, s predchádzajúcou výukou alebo bez nej.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • učenie praxou

    Definition: 

    Učenie prostredníctvom opakovaného vykonávania činností, s predchádzajúcou výukou alebo bez nej.

    Comments: 

    learning by doing is also referred to as experiential learning.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • učiaca sa komunita

    Definition: 

    Komunita, ktorá podporuje kultúru učenia rozvíjaním účinných miestnych partnerstiev medzi všetkými zložkami komunity a podporuje a motivuje jednotlivcov a organizácie k učeniu.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • učiaca sa organizácia

    Definition: 

    Organizácia, ktorá presadzuje vzdelávanie a v ktorej sa jednotlivci vzdelávajú a rozvíjajú v rámci pracovnej činnosti, a to v prospech seba, v prospech ostatných a celej organizácie, pričom je takéto úsilie zverejnené a uznané.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • učiaci sa región

    Definition: 

    Región, v ktorom zainteresované strany spolupracujú s cieľom splniť miestne vzdelávacie potreby a spoločne využívať zdroje na nájdenie spoločných riešení.

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • učiteľ

    Definition: 

    Osoba, ktorej úlohou je odovzdávať znalosti, know-how alebo zručnosti učiacim sa v inštitúciivzdelávania alebo odbornej prípravy.

    Comments: 

    pedagóg môže plniť viacero úloh: organizovať alebo uskutočňovať programy/kurzy odbornej prípravy a odovzdávať znalosti (všeobecné alebo odborné, praktické alebo teoretické). V inštitúciách so zameraním na odbornú prípravu možno pegagóga nazývať aj školiteľom.

    Source: 
    Cedefop, 2004; AFPA, 1992.
  • učňovská príprava

    Definition: 

    Systematická, dlhodobá odborná príprava, pri ktorej sa striedajú obdobia výučby v škole alebo v stredisku odbornej prípravy a obdobia prípravy na pracovisku. Učeň je zmluve viazaný so zamestnávateľom a dostáva odmenu (mzdu alebo príspevok). Zamestnávateľ je zodpovedný za poskytnutie odbornej prípravy učňovi, ktorá vedie k určitému povolaniu.

    Comments: 

    skôr sa takisto používal termín „učenie“, ktorý ale zámerne neuvádzame, pretože v slovenčine, podobne ako vo francúzštine, označuje hlavne kumulatívny proces nadobúdania vedomostí (pozri definícia termínu „learning“).

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • uznanie výsledkov vzdelávania

    Definition: 

    (a) formálne uznanie: proces, ktorým sa zručnostiam a kompetenciám priznáva oficiálny štatút prostredníctvom:

    • udelenia kvalifikácie (certifikátu, diplomu alebo titulu) alebo;
    • priznaním ekvivalencie alebo kreditných jednotiek alebo potvrdením platnosti získaných zručností a/alebo kompetencií;
    • a/alebo.

    (b) spoločenské uznanie: uznanie hodnoty zručností a/alebo kompetencií hospodárskymi a sociálnymi aktérmi.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • valorizácia vzdelávania

    Definition: 

    Proces podporovania účasti na vzdelávaní (formálnom alebo neformálnom) a jeho výsledkov, aby sa zvýšilo povedomie účastníkov o skutočnej hodnote vzdelávania a aby sa zlepšilo jeho oceňovanie.

    Source: 
    Cedefop, 2001 in European Commission, 2001.
  • výsledky vzdelávania

    Definition: 

    Súbor znalostí, zručností a/alebo kompetencií, ktoré jednotlivec získal a/alebo je schopný preukázať po ukončení vzdelávacieho procesu.

    Comments: 

    výsledky vzdelávania sa môžu dosiahnuť v akomkoľvek vzdelávacom kontexte (formálnom, neformálnom alebo informálnom).

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • vyššie sekundárne vzdelávanie (ISCED 3)

    Definition: 

    Posledná etapa sekundárneho vzdelávania, ktorá zvyčajne začína na konci povinnej školskej dochádzky. Vstupný vek je 15 alebo 16 rokov. Spravidla sa vyžaduje vstupná kvalifikácia (ukončenie povinnej školskej dochádzky) a ďalšie minimálne vstupné požiadavky. Výučba sa v porovnaní s niším sekundárnym vzdelávaním (ISCED 2) často orientuje viac na konrétne predmety. Obvyklá dĺžka vzdelávania na úrovni ISCED 3 sa pohybuje od 2 do 5 rokov.

    Source: 
    Unesco, 1997; Eurydice, 2006.
  • vzájomné uznávanie kvalifikácií

    Definition: 

    Uznávanie kvalifikácií (certifikátov, diplomov alebo titulov) získaných v jednej alebo viacerých krajinách alebo organizáciách jednou alebo viacerými krajinami alebo organizáciami.

    Comments: 

    vzájomné uznávanie môže byť bilaterálne (medzi dvoma krajinami alebo organizáciami) alebo multilaterálne (napr. v rámci Európskej únie alebo medzi firmami patriacimi do rovnakého sektora).

    Source: 
    upravené podľa Cedefop, 2004.
  • vzdelávanie dospelých

    Definition: 

    Všeobecné alebo odborné vzdelávanie poskytované dospelým po počiatočnom vzdelávaní a odbornej príprave na profesné a a/alebo osobné účely , ktorého cieľom je:

    • poskytovanie všeobecného vzdelávania dospelým v oblasti, ktoré ich zvlášť zaujímajún (napr. na otvorených univerzitách);
    • poskytovanie náhradného vzdelávania v oblasti základných zručností, ktoré sa nezískali predtým v priebehu počiatočného vzdelávania alebo odbornej prípravy (ako napr. všeobecná gramotnosť, matematická gramotnosť);
    • umožniť prístup ku kvalifikáciám, ktorúé sa z rôznych dôvodov nezískali v počiatočnom systéme vzdelávania alebo odbornej príprave;
    • získať, zlepšiť alebo aktualizovať znalosti, zručnosti alebo kompetencie v určitej oblasti: ide o ďalšie vzdelávanie a odbornú prípravu.
    Comments: 

    pojem vzdelávanie dospelých je príbuzný pojmu ďalšie vzdelávanie a odborná príprava, nie je však jeho synonymom.

    Source: 
    prevzaté z Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie, 1997; Cedefop, 2004.
  • vzdelávanie po ukončení povinnej školskej dochádzky

    Definition: 

    vzdelávanie absolvované jednotlivcom po skončení povinnej školskej dochádzky, ktorej minimálne požiadavky a dĺžku trvania stanovujú právne predpisy.

    Source: 
    prebraté z European Training Foundation, 1997.
  • vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami

    Definition: 

    Vzdelávacia činnosť a podpora, ktorá je určená na riešenie osobitných potrieb detí so zdravotným postihnutím alebo detí, ktoré neobstoja v školskom systéme z iných dôvodov, ktoré bránia optimálnemu pokroku.

    Comments: 

    termín „vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami“ sa uprednostňuje pred termínom „špeciálne vzdelávanie“. Starší termín bol hlavne chápaný ako označenie pre výchovu a vzdelávanie detí so zdravotným postihnutím v školách alebo inštitúciách odlišných od bežného systému škôl a univerzít a mimo nich. V mnohých krajinách dnes vysoké percento detí so zdravotným postihnutím navštevuje inštitúcie bežného systému.

    Source: 
    prebraté z UNESCO, 1997.
  • základné zručnosti

    Definition: 

    Zručnosti potrebné pre fungovanie v súčasnej spoločnosti, napr. počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a počítanie.

    Comments: 

    spojené s novými základnými zručnosťami, základné zručnosti tvoria kľúčové kompetencie.

    Source: 
    Cedefop, Bjørnåvold, 2000; Cedefop, Tissot, 2000; Cedefop, 2004.
  • základné zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT)

    Definition: 

    Zručnosti potrebné na účinné vyžívanie základných funkcií informačných a komunikačných technológií (najmä programy na spracovanie textu/obrazov/údajov, internet, email)

    Comments: 

    niektorí autori sem zahŕňajú aj technické zručnosti (zariadenia na pripojenie, inštalácia softvéru, oprava základných porúch) alebo ďalšie softvérové zručnosti (používanie prezentačných programov alebo tabuliek, správu súborov, vyhľadávanie údajov atď.), iní autori sa dokonca nazdávajú, že základné zručnosti v oblasti IKT patria v súčasnosti ku kľúčovým kompetenciám.

    Source: 
    Cedefop, 2003 a 2006.
  • zamestnateľnosť

    Definition: 

    Kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcovi umožňujú pripraviť sa na zamestnanie alebo ho získať , zotrvať v ňom a postupovať v kariére.

    Comments: 

    zamestnateľnosť jednotlivcov závisí od:

    • osobných kvalít (vrátane primeraných znalosíi a zručností);
    • od spôsobu, ako sú tieto osobné kvality prezentované na trhu práce;
    • od prostredia a sociálneho kontextu (od podnetov a možností na aktualizáciu a uznanie ich znalostí a zručností);
    • od ekonomického kontextu.
    Source: 
    prebraté z Scottish executive, 2007; The institute for employment studies, 2007.
  • zlepšenie zručností

    Definition: 

    Krátkodobá cielená odborná príprava zvyčajne poskytovaná po počiatočnom vzdelávaní alebo odbornej príprave a zameraná na doplnenie, zlepšenie alebo aktualizovanie znalostí, zručností a/alebo kompetencií získaných počas predchádzajúcej odbornej prípravy.

    Comments: 

    Cedefop, 2004.

    Source: 
    Cedefop, 2004.
  • znalosti

    Definition: 

    Výsledok osvojenia si informácií prostredníctvom učenia sa. Znalosti sú súborom faktov, zásad, teórií a postupov, ktoré súvisia s oblasťou vzdelávania alebo praxe.

    Comments: 

    Existuje celý súbor definícií znalostí. Moderné vnímanie znalostí vychádza v zásade z niekoľkých základných rozlíšení:

    (a) Aristoteles rozlišuje medzi teoretickou a praktickou logikou. Takisto súčasní teoretici (Alexander et al.,1991) rozlišujú deklaratórne (teoretické) znalosti a procedurálne (praktické) znalosti. Deklaratórne znalosti zahŕňajú tvrdenia o určitých udalostiach, skutočnostiach a empirické zovšeobecnenia, ako aj hlbšie zásady o povahe skutočnosti. Procedurálne vedomosti zahŕňajú heuristiku, metodológiu, plánovanie, prax, postupy, rutiny, stratégie, taktiky, techniky a triky (Ohlson, 1994),

    (b) Je možné rozlišovať rôzne formyznalostí, ktoré zodpovedajú rôznym spôsobom poznávania sveta. V snahe o vytvorenie ich zoznamu sa často vyskytujú tieto kategórie:

    • objektívne (prírodné/vedecké) znalosti posudzované na základe istoty,
    • subjektívne (literárne/estetické) znalosti posudzované na základe autenticity,
    • morálne (humanitné/normatívne) znalosti posudzované na základe kolektívneho prijímania (správne/nesprávne),
    • náboženské/duchovné znalosti, posudzované na základe odkazu na duchovnú autoritu.Toto schematické členenie umožňuje orientovať kladené otázky, používané metódy a získané odpovede pri našom skúmaníznalostí.

    Toto schematické členenie umožňuje orientovať kladené otázky, používané metodológie a získané odpovede pri našom skúmaní vedomosti,

    (c) znalosti môžu byť implicitné a explicitné. Implicitné znalosti (Polanyi, 1967) sa definujú ako získané znalosti, ktoré ovplyvňujú kognitívny proces. Osoba, ktorá sa učí, ich však nemusí vyjadrovať alebo si ich byť vedomá. Explicitné znalosti sú znalosti, ktoré môžme vedome mobilizovať a zahŕňajú aj implicitné znalosti, ktoré môžu nadobudnúť explicitnú podobu tým, že sa stanú predmetom myslenia (Prawat, 1989).

    Source: 
    Cedefop, 2004; European Commission, 2006a.
  • znalostná spoločnosť

    Definition: 

    Spoločnosť, v ktorej sú postupy i prax založené na produkcii, šírení a používaní znalostí.

    Source: 
    Cedefop, 2001 in European Commission, 2001.
  • zručnosť

    Definition: 

    Schopnosť vykonávať úlohy a riešiť problémy.

    Source: 
    Cedefop; European Commission, 2006a.
  • zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT)

    Definition: 

    Zručnosti potrebné na účinné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT).

    Comments: 

    v správe o zručnostiach v oblasti IKT a zamestnaní navrhuje OECD jednoduchú klasifikáciu:

    • profesionálne zručnosti v oblasti IKT: schopnosť používať zložité nástroje IKT a/alebo ich rozvíjať, opravovať či vytvárať;
    • aplikované zručnosti v oblasti IKT: schopnosť používať jednoduché nástroje IKT v bežnom pracovnom prostredí (v neinformatických povolaniach);
    • základne zručnosti v oblasti IKT alebo gramotnosťv oblasti IKT: schopnosť používať IKT na jednoduché úlohy a ako vzdelávací nástroj.
    Source: 
    Cedefop, 2004; Lopez-Bassols.