You are here

Glosár

A | C | Ď | E | F | H | I | J | K | Ľ | M | N | O | P | R | S | T | U | V | Z
  • základné zručnosti

    Definícia: 

    Zručnosti potrebné pre fungovanie v súčasnej spoločnosti, napr. počúvanie, hovorenie, čítanie, písanie a počítanie.

    Poznámka: 

    spojené s novými základnými zručnosťami, základné zručnosti tvoria kľúčové kompetencie.

    Zdroj: 
    Cedefop, Bjørnåvold, 2000; Cedefop, Tissot, 2000; Cedefop, 2004.
  • základné zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT)

    Definícia: 

    Zručnosti potrebné na účinné vyžívanie základných funkcií informačných a komunikačných technológií (najmä programy na spracovanie textu/obrazov/údajov, internet, email)

    Poznámka: 

    niektorí autori sem zahŕňajú aj technické zručnosti (zariadenia na pripojenie, inštalácia softvéru, oprava základných porúch) alebo ďalšie softvérové zručnosti (používanie prezentačných programov alebo tabuliek, správu súborov, vyhľadávanie údajov atď.), iní autori sa dokonca nazdávajú, že základné zručnosti v oblasti IKT patria v súčasnosti ku kľúčovým kompetenciám.

    Zdroj: 
    Cedefop, 2003 a 2006.
  • zamestnateľnosť

    Definícia: 

    Kombinácia faktorov, ktoré jednotlivcovi umožňujú pripraviť sa na zamestnanie alebo ho získať , zotrvať v ňom a postupovať v kariére.

    Poznámka: 

    zamestnateľnosť jednotlivcov závisí od:

    • osobných kvalít (vrátane primeraných znalosíi a zručností);
    • od spôsobu, ako sú tieto osobné kvality prezentované na trhu práce;
    • od prostredia a sociálneho kontextu (od podnetov a možností na aktualizáciu a uznanie ich znalostí a zručností);
    • od ekonomického kontextu.
    Zdroj: 
    prebraté z Scottish executive, 2007; The institute for employment studies, 2007.
  • zlepšenie zručností

    Definícia: 

    Krátkodobá cielená odborná príprava zvyčajne poskytovaná po počiatočnom vzdelávaní alebo odbornej príprave a zameraná na doplnenie, zlepšenie alebo aktualizovanie znalostí, zručností a/alebo kompetencií získaných počas predchádzajúcej odbornej prípravy.

    Poznámka: 

    Cedefop, 2004.

    Zdroj: 
    Cedefop, 2004.
  • znalosti

    Definícia: 

    Výsledok osvojenia si informácií prostredníctvom učenia sa. Znalosti sú súborom faktov, zásad, teórií a postupov, ktoré súvisia s oblasťou vzdelávania alebo praxe.

    Poznámka: 

    Existuje celý súbor definícií znalostí. Moderné vnímanie znalostí vychádza v zásade z niekoľkých základných rozlíšení:

    • Aristoteles rozlišuje medzi teoretickou a praktickou logikou. Takisto súčasní teoretici (Alexander et al.,1991) rozlišujú deklaratórne (teoretické) znalosti a procedurálne (praktické) znalosti.
      • Deklaratórne znalosti zahŕňajú tvrdenia o určitých udalostiach, skutočnostiach a empirické zovšeobecnenia, ako aj hlbšie zásady o povahe skutočnosti.
      • Procedurálne vedomosti zahŕňajú heuristiku, metodológiu, plánovanie, prax, postupy, rutiny, stratégie, taktiky, techniky a triky (Ohlson, 1994),
    • Je možné rozlišovať rôzne formyznalostí, ktoré zodpovedajú rôznym spôsobom poznávania sveta. V snahe o vytvorenie ich zoznamu sa často vyskytujú tieto kategórie:
      • objektívne (prírodné/vedecké) znalosti posudzované na základe istoty,
      • subjektívne (literárne/estetické) znalosti posudzované na základe autenticity,
      • morálne (humanitné/normatívne) znalosti posudzované na základe kolektívneho prijímania (správne/nesprávne),
      • náboženské/duchovné znalosti, posudzované na základe odkazu na duchovnú autoritu.Toto schematické členenie umožňuje orientovať kladené otázky, používané metódy a získané odpovede pri našom skúmaníznalostí.

    Toto schematické členenie umožňuje orientovať kladené otázky, používané metodológie a získané odpovede pri našom skúmaní vedomosti,

    • znalosti môžu byť implicitné a explicitné.
      • Implicitné znalosti (Polanyi, 1967) sa definujú ako získané znalosti, ktoré ovplyvňujú kognitívny proces. Osoba, ktorá sa učí, ich však nemusí vyjadrovať alebo si ich byť vedomá.
      • Explicitné znalosti sú znalosti, ktoré môžme vedome mobilizovať a zahŕňajú aj implicitné znalosti, ktoré môžu nadobudnúť explicitnú podobu tým, že sa stanú predmetom myslenia (Prawat, 1989).
    Zdroj: 
    Cedefop, 2004; European Commission, 2006a.
  • znalostná spoločnosť

    Definícia: 

    Spoločnosť, v ktorej sú postupy i prax založené na produkcii, šírení a používaní znalostí.

    Zdroj: 
    Cedefop, 2001 in European Commission, 2001.
  • zručnosť

    Definícia: 

    Schopnosť vykonávať úlohy a riešiť problémy.

    Zdroj: 
    Cedefop; European Commission, 2006a.
  • zručnosti v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT)

    Definícia: 

    Zručnosti potrebné na účinné využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT).

    Poznámka: 

    v správe o zručnostiach v oblasti IKT a zamestnaní navrhuje OECD jednoduchú klasifikáciu:

    • profesionálne zručnosti v oblasti IKT: schopnosť používať zložité nástroje IKT a/alebo ich rozvíjať, opravovať či vytvárať;
    • aplikované zručnosti v oblasti IKT: schopnosť používať jednoduché nástroje IKT v bežnom pracovnom prostredí (v neinformatických povolaniach);
    • základne zručnosti v oblasti IKT alebo gramotnosťv oblasti IKT: schopnosť používať IKT na jednoduché úlohy a ako vzdelávací nástroj.
    Zdroj: 
    Cedefop, 2004; Lopez-Bassols.